Skip to content

ADVOCATETANMOY LAW LIBRARY

Research & Library Database

Primary Menu
  • News
  • Opinion
  • Countries198
    • National Constitutions: History, Purpose, and Key Aspects
  • Judgment
  • Book
  • Legal Brief
    • Legal Eagal
  • LearnToday
  • HLJ
    • Supreme Court Case Notes
    • Daily Digest
  • Sarvarthapedia
    • Sarvarthapedia (Core Areas)
    • Systemic-and-systematic
    • Volume One
05/04/2026
  • Vedic Dictionary

Isa (ईशा)

"ईशा" signifies the divine ruler or supreme controller, embodying the essence that sustains the universe, both material and spiritual. The Vedic texts depict Īśa as an omnipotent entity overseeing creation and morality, with many deities and elements of nature under His command. Key teachings include the importance of renunciation and enjoying life without coveting others' wealth, as well as invoking Īśa for healing, virtue, and prosperity. Verses from the Yajurveda, Atharvaveda, Rigveda, and Samaveda convey Īśa's role in ensuring cosmic order, spiritual wisdom, and the interconnectedness of natural and divine realms.
advtanmoy 19/04/2025 7 minutes read

© Advocatetanmoy Law Library

  • Share on WhatsApp (Opens in new window) WhatsApp
  • Share on X (Opens in new window) X
  • Share on Facebook (Opens in new window) Facebook
  • Share on Telegram (Opens in new window) Telegram
Encyclopedia of Sanatan Dharma

Home » Law Library Updates » Sarvarthapedia » Education, Universities and Courses » Culture, Value & Civilisation » Vedic Sanskrit Culture » Vedic Dictionary » Isa (ईशा)

ईशा: सार्वभौमिक नियंत्रण का प्रतीक

ईशानः कर्मफलदातृ देवता (अन्तर्यामिन्)

“ईशा” (Ishwar) is the divine ruler, the supreme controller of all existence. She/He is the essence that governs, supports, and permeates the entire universe — both within and beyond.”

ईशा वास्यमिदँ सर्वँयत्किञ्च जगत्याञ्जगत् । तेन त्यक्तेन भुञ्जीथा मा गृधः कस्य स्विद्धनम् ॥ – Yaju/40/1
ईशां वो मरुतो देव आदित्यो ब्रह्मणस्पतिः। ईशां व इन्द्रश्चाग्निश्च धाता मित्रः प्रजापतिः। ईशां व ऋषयश्चक्रुरमित्रेषु समीक्षयन्रदिते अर्बुदे तव ॥ – Atharva/11/9/0/25
ईशां वो वेद राज्यं त्रिषन्धे अरुणैः केतुभिः सह। ये अन्तरिक्षे ये दिवि पृथिव्यां ये च मानवाः। त्रिषन्धेस्ते चेतसि दुर्णामान उपासताम् ॥ – Atharva/11/10/0/2
ईशाणां त्वा भेषजानामुज्जेष आ रभामहे। चक्रे सहस्रवीर्यं सर्वस्मा ओषधे त्वा ॥ – Atharva/4/17/0/1
ईशान इमा भुवनानि ईयसे युजान इन्दो हरितः सुपर्ण्यः । तास्ते क्षरन्तु मधुमद्घृतं पयस्तव व्रते सोम तिष्ठन्तु कृष्टयः ॥९५७॥
– Sam/957
ईशान इमा भुवनानि वीयसे युजान इन्दो हरित: सुपर्ण्य: । तास्ते क्षरन्तु मधुमद्घृतं पयस्तव व्रते सोम तिष्ठन्तु कृष्टय: ॥ – Rig/9/86/37
ईशानएनमिष्वासः सर्वेभ्यो अन्तर्देशेभ्योऽनुष्ठातानु तिष्ठति नैनं शर्वो नभवो नेशानः ॥ – Atharva/15/5/0/15
ईशानकृतो धुनयो रिशादसो वातान्विद्युतस्तविषीभिरक्रत। दुहन्त्यूधर्दिव्यानि धूतयो भूमिं पिन्वन्ति पयसा परिज्रयः ॥
– Rig/1/64/5
ईशाना वार्याणां क्षयन्तीश्चर्षणीनाम् । अपो याचामि भेषजम् ॥ – Rig/10/9/5
ईशाना वार्याणां क्षयन्तीश्चर्षणीनाम्। अपो याचामि भेषजम् ॥ – Atharva/1/5/0/4
ईशानाय परस्वतऽआलभते मित्राय गौरान्वरुणाय महिषान्बृहस्पतये गवयाँस्त्वष्ट्रऽउष्ट्रान् ॥ – Yajur/24/28
ईशानाय प्रहुतिं यस्त आनट् छुचिं सोमं शुचिपास्तुभ्यं वायो । कृणोषि तं मर्त्येषु प्रशस्तं जातोजातो जायते वाज्यस्य ॥
– Rig/7/90/2
ईशानासो ये दधते स्वर्णो गोभिरश्वेभिर्वसुभिर्हिरण्यैः । इन्द्रवायू सूरयो विश्वमायुरर्वद्भिर्वीरैः पृतनासु सह्युः ॥ – Rig/7/90/6
ईशिषे वार्यस्य हि दात्रस्याग्ने स्वःपतिः । स्तोता स्यां तव शर्मणि ॥१५३३॥ – Sam/1533
ईशिषे वार्यस्य हि दात्रस्याग्ने स्वर्पतिः । स्तोता स्यां तव शर्मणि ॥ – Rig/8/44/18
ईशे यो विश्वस्या देववीतेरीशे विश्वायुरुषसो व्युष्टौ । आ यस्मिन्मना हवींष्यग्नावरिष्टरथः स्कभ्नाति शूषैः ॥ – Rig/10/6/3
ईशे हि शक्रस्तमूतये हवामहे जेतारमपराजितम् । स नः स्वर्षदति द्विषः क्रतुश्छन्द ऋतं बृहत् ॥६४६ – Sam/646
ईशे ह्य१ग्निरमृतस्य भूरेरीशे रायः सुवीर्यस्य दातोः। मा त्वा वयं सहसावन्नवीरा माप्सवः परि षदाम मादुवः ॥६॥ – Rig/7/4/6

Read Next

  • Dhatu Karika by Sree Kantha (धातुकारिका)
  • हरि (Hari)
  • प्रजापतिः (Prajapati)

“Īśa” (ईश) — meaning “Lord”, “controller”, or “divine ruler” — from various Vedic scriptures (Yajurveda, Atharvaveda, Rigveda, and Samaveda):


1. ईशा वास्यमिदं सर्वं… (Yajurveda 40.1)

“All this—whatever moves on the earth—should be covered by the Lord. Enjoy it with renunciation; do not covet anyone’s wealth.”

2. ईशां वो मरुतो देव… (Atharva 11.9.0.25)

“To the Lord belong the Maruts, the gods, Ādityas, Brahmaṇaspati, Indra, Agni, Dhātā, Mitra, and Prajāpati. The seers behold Him even among the enemies, in the Rudras and in the depths of the Arbudas.”

3. ईशां वो वेद राज्यं… (Atharva 11.10.0.2)

“The Lord knows your sovereignty in the three junctions of time, along with the reddish banners. Those in the sky, on earth, in space, and among humans—may they all surrender their evil intentions into divine awareness at the three junctions.”

Read Next

  • Dhatu Karika by Sree Kantha (धातुकारिका)
  • हरि (Hari)
  • प्रजापतिः (Prajapati)

4. ईशाणां त्वा भेषजानाम्… (Atharva 4.17.0.1)

“We invoke you, O Lord of all medicines, with strength and valor. O herb, you are full of power; we take you for healing all.”

5. ईशान इमा भुवनानि ईयसे… (Samaveda 957 & Rigveda 9.86.37)

“You, O Soma, O Indu, through your swift, winged horses, govern all these worlds. Let them pour for you sweet ghee and nourishing milk. Under your command, may all peoples flourish.”

6. ईशान एनमिष्वासः… (Atharva 15.5.0.15)

“He is the Lord of all inner beings, the essence of all regions. He remains beyond reach; neither Śarva (Rudra), nor Nabhas (sky gods), nor Ishaana can harm Him.”

Read Next

  • Dhatu Karika by Sree Kantha (धातुकारिका)
  • हरि (Hari)
  • प्रजापतिः (Prajapati)

7. ईशानकृतो धुनयो… (Rigveda 1.64.5)

“O winds and thunders created by the Lord, you move with lightning and power. You pour divine milk from the heavens and nourish the earth.”

8. ईशाना वार्याणां क्षयन्तीश्चर्षणीनाम्… (Rigveda 10.9.5 / Atharva 1.5.0.4)

“You, O Waters, are the rulers of riches and the protectors of people. Grant us your healing medicine.”

9. ईशानाय परस्वतऽआलभते… (Yajurveda 24.28)

“To the Lord (Īśāna), the sacrifice is offered: cows to Mitra, bulls to Varuṇa, oxen to Bṛhaspati, and camels to Tvaṣṭṛ.”

10. ईशानाय प्रहुतिं यस्त आनट्… (Rigveda 7.90.2)

“To you, O Īśāna (Lord), the sacred offering is brought. Pure Soma is pressed for you, O Vāyu. May you make this man praiseworthy among mortals.”

11. ईशानासो ये दधते स्वर्णो… (Rigveda 7.90.6)

“Those who possess gold, cattle, horses, and treasures—O Indra and Vāyu, may these heroes be victorious in battles with their noble strength.”

12. ईशिषे वार्यस्य हि… (Samaveda 1533 / Rigveda 8.44.18)

“You, O Agni, are the Lord of wealth and bestower of gifts. May I, the singer, live under your protection.”

13. ईशे यो विश्वस्या देववीतेर्… (Rigveda 10.6.3)

“He is the Lord of all creation, the divine guide of the world, in whose mind sacred offerings arise. Agni, charioteer of truth, restrains the foe with power.”

14. ईशे हि शक्रस्तमूतये… (Samaveda 646)

“To the unconquered and victorious Indra, the Lord, we offer prayers. He guides us to righteousness and defeats the enemies.”

15. ईशे ह्यग्निरमृतस्य भूरेर्… (Rigveda 7.4.6)

“Agni is the Lord of immortality, granter of wealth and valor. May we never be overcome, O powerful one, may sorrow never encircle us.”

These verses portray Īśa or Īśāna as the supreme controller — of nature, healing, morality, prosperity, and cosmic order — connecting deeply with the spiritual and natural realms.

Core Terms Related to “Īśa”

SanskritTransliterationMeaning
ईशा (Īśā)ĪśāLord; controller; master
ईशान (Īśāna)ĪśānaSupreme ruler; Lord Shiva; controller of the universe
ईशे (Īśe)Īśe(He) rules; governs; possesses
ईयसे (Īyase)ĪyaseYou rule/govern
इन्द्र (Indra)IndraKing of gods; deity of power and storms
अग्नि (Agni)AgniFire god; also symbolizes purification
सोम (Soma)SomaDivine nectar; also a deity
मरुत (Marutaḥ)MarutsStorm gods; associated with Rudra
वायुः (Vāyuḥ)VāyuWind god
मित्र (Mitra)MitraGod of friendship, contracts, and harmony
वरुण (Varuṇa)VaruṇaCosmic lawkeeper; god of water
प्रजापति (Prajāpati)PrajāpatiLord of creation; progenitor
ब्रह्मणस्पतिBrahmaṇaspatiLord of prayer or speech (Bṛhaspati)

Cosmic & Natural Terms

SanskritTransliterationMeaning
भुवन (Bhuvana)BhuvanaWorld; realm
जगत् (Jagat)JagatThe moving world; all living beings
पृथिवी (Pṛthivī)PṛthivīEarth
अन्तरिक्ष (Antarikṣa)AntarikṣaSpace/sky; the middle realm between heaven and earth
दिवि (Divi)DiviIn heaven
क्षरन्तु (Kṣarantu)KṣarantuLet them flow
मधु (Madhu)MadhuHoney; sweetness
घृत (Ghṛta)GhṛtaClarified butter (ghee)
पयः (Payaḥ)PayaḥMilk; nourishment

 Philosophical & Ritual Terms

SanskritTransliterationMeaning
त्यक्तेन (Tyaktena)TyaktenaThrough renunciation
भुञ्जीथा (Bhuñjīthā)BhuñjīthāEnjoy; partake
गृधः (Gṛdhaḥ)GṛdhaḥCovet; desire greedily
हवींषि (Havīṃṣi)HavīṁṣiOfferings (especially in fire rituals)
स्तोता (Stotā)StotāOne who praises
प्रहुतिः (Prahutiḥ)PrahutiḥOffering (especially in a sacrifice)
भेषजम् (Bheṣajam)BheṣajamMedicine; healing substance
ऋतं (Ṛtaṃ)ṚtaṃCosmic order; truth
ब्रह्म (Brahma)BrahmaThe absolute reality; sometimes used for prayer or Veda

Miscellaneous Divine Qualities

SanskritTransliterationMeaning
अमृत (Amṛta)AmṛtaImmortality
वीर्य (Vīrya)VīryaStrength; heroic energy
सहस्र (Sahasra)SahasraThousand
युजान (Yujān)YujānJoined; harnessed (as with horses)
सुपर्ण्यः (Suparṇyaḥ)SuparṇyaḥWinged (often refers to divine birds or horses)

Commentary (भाष्यम्)

१. ईशा वास्यमिदं सर्वं यत्किञ्च जगत्यां जगत् ।

तेन त्यक्तेन भुञ्जीथा मा गृधः कस्यस्विद्धनम् ॥
(Yajurveda 40.1 – Īśāvāsya Upaniṣad opening verse)

पदच्छेदः

ईशा वास्यम् = ईशेन आवृत्यम् – By the Lord (Īśā), let it be enveloped.
इदं सर्वम् = This all (universe)
यत्किञ्च = whatsoever
जगत्याम् = in the moving (world)
जगत् = moving beings (animate creation)
तेन त्यक्तेन भुञ्जीथा = By renouncing, enjoy
मा गृधः = Do not covet
कस्यस्वित् धनम् = Whose indeed is this wealth?

व्याख्या (भाष्यम्)

ईशेन, परमेश्वरेण, सर्वं जगत् आवृतं कर्तव्यम् — अस्यां स्थूलप्रपञ्चे यत्किञ्चित् दृश्यते, तत्सर्वं तेन एव व्याप्नुतं, तस्मादस्मिन् विषये त्यागबुद्ध्या व्यवहरणीयम्।

“त्यक्तेन भुञ्जीथा” इत्यनेन त्याग-संयुक्ता उपभोगबुद्धिः प्रतिपाद्यते — भोगः परमार्थतस्त्यागपूर्वकः स्यात्।

“मा गृधः” — लोभः न कर्तव्यः। “कस्यस्वित् धनम्?” — वस्तुतः स्वत्वबुद्धिः मिथ्या; सर्वं ईशस्य एव।

तात्पर्यम् – ईश्वरो विश्वस्य अधिष्ठाता। स एव जगतः स्वामी। तस्मात् त्यागपूर्वकं जीवनं नीतव्यम्, लोभाद्विरतः सन्, तत्त्वदृष्ट्या परमार्थं ज्ञातव्यं।

 २. ईशां वो मरुतो देव आदित्यो ब्रह्मणस्पतिः।

ईशां व इन्द्रश्चाग्निश्च धाता मित्रः प्रजापतिः॥
(Atharvaveda 11.9.0.25)

पदच्छेदः

ईशाम् वः = Of the Lord (Īśā), for you all
मरुतः देवाः = The Maruts (storm gods), the deities
आदित्यः = Ādityas (solar deities)
ब्रह्मणस्पतिः = The lord of prayer (Bṛhaspati)
इन्द्रः च अग्निः च = Indra and Agni
धाता = Dhātā (the sustainer)
मित्रः प्रजापतिः = Mitra and Prajāpati

भाष्यम्

सर्वे अपि देवाः — मरुतः, आदित्याः, ब्रह्मणस्पतिः, इन्द्रः, अग्निः, धाता, मित्रः, प्रजापतिः — एते ईशानं प्रति अधीनाः, तस्य अधीनत्वेन प्रवर्तन्ते।

“ईशां वः” इत्यनेन देवतानां पारतन्त्र्यं दर्श्यते — ते स्वयम् न स्वतन्त्राः, किन्तु एकस्य परमेश्वरस्य आज्ञया चलन्ति।

तात्पर्यम् – यद्यपि विविधदेवताः पूज्यन्ते, तथापि सर्वे अपि एकस्य ईशस्य अधीनाः। स एव प्रधानकर्त्ता।

३. ईशां वो वेद राज्यं त्रिषन्धे अरुणैः केतुभिः सह।

ये अन्तरिक्षे ये दिवि पृथिव्यां ये च मानवाः॥
(Atharvaveda 11.10.0.2)

पदच्छेदः

ईशाम् वः वेद राज्यं = He (Īśā) knows your sovereignty
त्रिषन्धे = At the three junctions (dawn, noon, dusk)
अरुणैः केतुभिः सह = With red banners
ये अन्तरिक्षे = Those in the mid-space
ये दिवि = Those in heaven
पृथिव्यां = On earth
ये च मानवाः = And the humans

भाष्यम्

राज्यं, अर्थात् अधिपत्यं, यत् भवतः सर्वे विद्यन्ते, तत् ईशः एव वेत्ति — स एव तस्य ज्ञाता, नियन्ता च।

त्रिषन्ध्यः — प्रभाते, मध्यान्हे, सायं च — एषु कालेषु तस्य प्रतीतिर्बलवती। “अरुणैः केतुभिः” — सः तेजस्वी, दिव्यचिह्नैः सहितः।

४. ईशाणां त्वा भेषजानामुज्जेष आ रभामहे।

चक्रे सहस्रवीर्यं सर्वस्मा ओषधे त्वा ॥
(Atharvaveda 4.17.0.1)

पदच्छेदः

  • ईशाणाम् त्वा = You, who are the ruler (lord) of medicines
  • भेषजानाम् = Of all healing herbs
  • उज्जेषे आ रभामहे = We take you up for strength
  • चक्रे सहस्रवीर्यं = The wheel with a thousand powers
  • सर्वस्मा ओषधे त्वा = For all (illnesses), O herb, we invoke you

भाष्यम्

भेषजानाम् ईशानं त्वां — हे ओषधे! — वयं आरभामहे, तव सहस्रवीर्यं चक्रं समुपादत्ते। त्वमेव सर्वरोगाणां निवारणाय समर्थः। यद्यपि भेषजं भौतिकं, तथापि तस्य मूलं परमेश्वरप्रेरितं।

“ईशाणां त्वा” — परमेश्वरस्य विधानात् सर्वाणि ओषधयः शुद्धाः, शक्तियुक्ताः च।

५. ईशान इमा भुवनानि ईयसे युजान इन्दो हरितः सुपर्ण्यः।

तास्ते क्षरन्तु मधुमद् घृतं पयः तव व्रते सोम तिष्ठन्तु कृष्टयः ॥
(Samaveda 957 & Rigveda 9.86.37)

पदच्छेदः

  • ईशान = Ruling, controlling
  • इमा भुवनानि = These worlds
  • ईयसे = You move toward / possess
  • युजान इन्दो हरितः सुपर्ण्यः = Harnessed steeds of Soma, swift and winged
  • ताः ते क्षरन्तु = Let them pour forth for you
  • मधुमत् घृतं पयः = Sweet ghee and milk
  • तव व्रते सोम तिष्ठन्तु कृष्टयः = Under your law, O Soma, may people flourish

भाष्यम्

“ईशान इमा भुवनानि” — हे सोम! त्वं सर्वेषां भुवनानां ईशः, यः हरितैः सुपर्ण्यैः रथैः सञ्चरन् तानि अधिगतवान्।

“तास्ते क्षरन्तु” — ते रथाः तव कृते मधुमद् घृतं पयः च स्रवयन्तु।

“तव व्रते” — तव शासनात् एव कृष्टयः (जनाः) स्थितिम् व्रजन्तु।

तात्पर्यम् – सोमदेवः न केवलं अमृतस्वरूपः, किन्तु जगत् का पालनकर्ता भी है। उसके नियम से ही प्रजा समृद्ध होती है।

६. ईशान एनमिष्वासः सर्वेभ्यो अन्तर्देशेभ्योऽनुष्ठातानु तिष्ठति

नैनं शर्वो नभवो नेशानः ॥
(Atharvaveda 15.5.0.15)

पदच्छेदः

  • ईशानः = The inner controller
  • एनम् इष्वासः = This one (soul), even with arrows
  • सर्वेभ्यः अन्तर्देशेभ्यः = In all inner regions
  • अनुष्ठातानु तिष्ठति = Stands over the performers (guardianship)
  • न एनम् = Not him
  • शर्वः नभवः नेशानः = Neither Rudra nor other deities can harm

भाष्यम्

“ईशानः” — सः परमात्मा, सर्वेषां अन्तर्बहिश्चरः, अनुष्ठातॄणां रक्षकः। यः एषः आत्मा अस्ति, तं शरादिभिः अपि न हिंसितुं शक्यते।

“न एनं शर्वः…” — न रुद्रः, न अन्ये देवाः अपि एषं आत्मानं बाधितुं शक्नुवन्ति।

तात्पर्यम् – आत्मा अजर-अमरः, ईश्वरस्य संरक्षणे स्थितः। देवता अपि तस्य प्रकृत्या बाधकाः न सन्ति।

७. ईशानकृतो धुनयो रिशादसो वातान्विद्युतस्तविषीभिरक्रत।

दुहन्त्यूधर्दिव्यानि धूतयो भूमिं पिन्वन्ति पयसा परिज्रयः ॥
(Rigveda 1.64.5)

पदच्छेदः

  • ईशानकृतः धुनयः = Storms created by the Lord
  • रिशादसः वातान् विद्युतः = Harmful winds and lightning
  • तविषीभिः अक्रत = Made with might
  • दुहन्ति ऊधः दिव्यानि = Milk divine udders
  • भूमिं पिन्वन्ति = Enrich the earth
  • पयसा परिज्रयः = With nourishing milk

भाष्यम्

ईशानकृताः — परमेश्वरस्य प्रेरणया उत्पन्नाः — धुनयः, वाताः, विद्युतः च, तेजसा युक्ताः सन्तः, दिव्यानि स्त्रोतांसि दुहन्ति।

“भूमिं पिन्वन्ति” — भूमेः पोषणं कुर्वन्ति; वर्षा, वायु, विद्युत् इत्यादयः लोकसंवर्धनार्थं ईश्वरस्य यंत्रवत् कार्यं कुर्वन्ति।

तात्पर्यम् – प्राकृतिक शक्तियाँ परमेश्वर की प्रेरणा से कार्य करती हैं; वे उग्रप्रतीतिः होते हुए भी पालनात्मक स्वभाव रखती हैं।

८. ईशाना वार्याणां क्षयन्तीश्चर्षणीनाम् ।

अपो याचामि भेषजम् ॥
(Rigveda 10.9.5 & Atharvaveda 1.5.0.4)

पदच्छेदः

  • ईशानाः वार्याणाम् = Rulers of waters (givers of riches)
  • क्षयन्तीः चर्षणीनाम् = Protectors of peoples
  • अपः याचामि = I pray to the waters
  • भेषजम् = For healing (medicine)

भाष्यम्

आपः — जलदेवताः — वार्याणां (धनस्य) ईशानाः सन्ति; चर्षणीभ्यः (मानवसमाजाय) रक्षणं कुर्वन्ति। अतः अहं ताभ्यः भेषजं याचे — रोगशमनार्थं।

“ईशानाः” इत्यत्र जलस्य लौकिकोपयोगं न केवलं दृष्टम्, किन्तु तस्य आध्यात्मिक-चिकित्सात्मकं स्वरूपं अपि प्रतिपाद्यते।

तात्पर्यम् – जल देवता केवलं भौतिकोपयोगाय न, किन्तु आधिदैविक शक्तियुक्ताः सन्ति। जलं अमृतरूपं — प्रार्थ्यं, पूज्यं च।

९. ईशानाय परस्वतः आलभते मित्राय गौरान्

वरुणाय महिषान् बृहस्पतये गवयाँस् त्वष्ट्रे उष्ट्रान् ॥
(Yajurveda 24.28)

पदच्छेदः

  • ईशानाय परस्वतः = For Īśāna, the supreme Lord
  • आलभते = One offers in sacrifice
  • मित्राय गौरान् = Cows for Mitra
  • वरुणाय महिषान् = Buffaloes for Varuṇa
  • बृहस्पतये गवयाँन् = Oxen for Bṛhaspati
  • त्वष्ट्रे उष्ट्रान् = Camels for Tvaṣṭṛ

भाष्यम्

अत्र वैदिकयागस्य विधानम् उपदिश्यते — ईशानः सर्वोच्चदेवः; तस्मै अन्येभ्यः देवताभ्यः अर्पणपूर्वकं हविः दीयते।

“परस्वतः” — परात्परं स्वरूपं ईशानस्य; यज्ञसर्वस्य अधिष्ठाता सः एव।

तात्पर्यम् – विविधदेवताः यद्यपि यज्ञे अभिपूज्यन्ते, तासां परं स्थानं ईशानस्य एव। स एव सर्वदेवतामयं ब्रह्म।

१०. ईशानाय प्रहुतिं यस्त आनट् शुचिं सोमं

शुचिपा स्तुभ्यं वायो।
कृणोषि तं मर्त्येषु प्रशस्तं जातो जातो जायते वाज्यस्य ॥
(Rigveda 7.90.2)

पदच्छेदः

  • ईशानाय प्रहुतिं = Oblation to Īśāna
  • यः आनट् शुचिं सोमं = He who offers the pure Soma
  • शुचिपा स्तुभ्यं वायो = O Vāyu, drinker of the pure
  • कृणोषि तं मर्त्येषु प्रशस्तं = You make him glorious among mortals
  • जातः जातः जायते वाज्यस्य = Born again and again, he is victorious

भाष्यम्

“ईशानाय” इति मुख्यं लक्ष्यं — सोमयागस्य देवता परमेश्वरः। यः वै सोमं शुचिं सम्यग्विधानतः आनट् (अर्पयति), तं वायुः — शुचिपाः — वन्द्यत्वं ददाति।

“जातो जातः” — पुनः पुनः जन्मं प्राप्य अपि सः वाज्यः (यशस्वीः, वीर्ययुक्तः) भवति।

तात्पर्यम् – यज्ञ वा भक्ति, यः ईश्वराय समर्पितः, सः लोकसंग्रहे प्रशस्तत्वं प्राप्तुं अर्हति। ईशानः कर्मफलदातृ देवता।

११. ईशानासो ये दधते स्वर्णो गोभिरश्वेभिर्वसुभिर्हिरण्यैः।

इन्द्रवायू सूरयो विश्वमायुरर्वद्भिर्वीरैः पृतनासु सह्युः ॥
(Rigveda 7.90.6)

पदच्छेदः

  • ईशानासः = Possessors of wealth; lords of prosperity
  • ये दधते स्वर्णः = Who hold gold
  • गोभिः अश्वैः वसुभिः हिरण्यैः = With cows, horses, treasures, and gold
  • इन्द्रवायू सूरयः = O Indra and Vāyu, O sages
  • विश्वम् आयुः = Full span of life
  • अर्वद्भिः वीरैः पृतनासु सह्युः = With warriors, be victorious in battle

भाष्यम्

“ईशानासः” — ये स्वर्णादीनां स्वामीभवन्ति, ते धनसम्पन्नाः लोकपालनार्थं युक्ताः भवन्तु। परन्तु एषां सामर्थ्यं, विजयं च इन्द्रवाय्वोः कृपया संभवति।

“विश्वमायुः” — दीर्घायुः एव युद्धेषु सह्युः।

तात्पर्यम् – वैदिक जीवन में सम्पत्तिः त्याज्या न, किन्तु धर्मसंगतया उपयोग्या। ईश्वरप्रणिधानं विना सम्पत्तिः अपवित्रा इति दृष्यते।

१२. ईशिषे वार्यस्य हि दात्रस्याग्ने स्वःपतिः ।

स्तोता स्यां तव शर्मणि ॥
(Samaveda 1533 & Rigveda 8.44.18)

पदच्छेदः

  • ईशिषे वार्यस्य = You (Agni) are the ruler of wealth
  • हि दात्रस्य = Indeed, of the gift (giver)
  • स्वःपतिः = Lord of heaven/light
  • स्तोता स्याम् = May I be the chanter (worshipper)
  • तव शर्मणि = In your protection

भाष्यम्

“ईशिषे” — त्वं, हे अग्ने, सम्पूर्णवैरस्य दातारः; तव अधीनं सर्वं द्रव्यं। त्वं स्वः (स्वर्ग) लोकस्य अधिपः च।

“स्तोता स्याम” — अहं तव स्तुतिकर्ता, भगवतः स्तुत्या तव शर्म (शरणं, रक्षणं) प्राप्नुयाम् इत्यर्थः।

तात्पर्यम् – अग्निदेवः न केवलं यज्ञरूपः, अपितु सम्पत्तेः, स्वर्गस्य, रक्षणस्य च अधिपः अस्ति। तस्य स्तोता रक्षणं प्राप्नोति।

१३. ईशे यो विश्वस्या देववीतेरीशे विश्वायुरुषसो व्युष्टौ।

आ यस्मिन्मना हवींष्यग्नावरिष्टरथः स्कभ्नाति शूषैः ॥
(Rigveda 10.6.3)

पदच्छेदः

  • ईशे यो विश्वस्या देववीतेः = He who rules over all divine actions
  • ईशे विश्वायोः = Ruler of all life
  • उषसः व्युष्टौ = At the dawn
  • यस्मिन्मना हवींषि = To whom thoughts and oblations go
  • अग्निः वरिष्टरथः = Agni, most excellent charioteer
  • स्कभ्नाति शूषैः = Upholds with his might

भाष्यम्

“ईशे” — यः देवः विश्वस्य कर्मणः (देववितेः), आयोः, जीवनस्य, प्रभुः अस्ति। उषसि, प्रभाते, यज्ञारम्भे स एव सर्वं स्कभ्नाति।

“अग्निः वरिष्टरथः” — रथः इव यज्ञमार्गे श्रेष्ठतमः।

तात्पर्यम् – अग्निदेवः सम्पूर्ण कर्मकाण्डस्य अधिपः, सकलक्रियासु अग्रणी। यज्ञ एवं श्रद्धा तेन संरक्षितम्।

१४. ईशे हि शक्रस्तमूतये हवामहे

जेतारमपराजितम्।
स नः स्वर्षदति द्विषः क्रतुश्छन्द ऋतं बृहत् ॥
(Samaveda 646)

पदच्छेदः

  • ईशे हि शक्रः = Shakra (Indra) rules
  • तम ऊतये हवामहे = We invoke him for help
  • जेतारम् अपराजितम् = Unconquered conqueror
  • स नः स्वः शदति = May he grant us heaven
  • द्विषः क्रतुः = Power over enemies
  • छन्द ऋतं बृहत् = Will, truth, vastness

भाष्यम्

“ईशे” — शक्रः (इन्द्रः) इत्युक्तः देवः, सर्वेषां विजयानां कर्ता, अप्रतिघात्यः। सः एव नः स्वर्गलोकं ददातु, शत्रुनाशं करोतु।

“ऋतं बृहत्” — सः सत्यम्, बृहत्त्वं च अस्माकं जीवनं ददातु।

तात्पर्यम् – इन्द्रः देवतानां नेता, ईश्वरस्य विकसनं। तस्य स्तुतिरेव विजयाय साधनं।

१५. ईशे ह्यग्निरमृतस्य भूरेरीशे रायः सुवीर्यस्य दातोः।

मा त्वा वयं सहसावन्नवीरा
माप्सवः परिषदाम मादुवः ॥
(Rigveda 7.4.6)

पदच्छेदः

  • ईशे हि अग्निः अमृतस्य = Agni rules over immortality
  • भूरेः ईशे = He rules over great wealth
  • रायः सुवीर्यस्य दातोः = Giver of riches and heroic strength
  • मा वयं सहसावन् अवीरा = May we not be powerless warriors
  • मा अप्सवः परिषदाम = May we not perish in the waters
  • मा अदुवः = May we not be overwhelmed

भाष्यम्

“ईशे हि अग्निः” — अग्निदेवः अमृतस्य, अमरत्वस्य, रायः (धनस्य), वीर्यस्य च दाता अस्ति। तस्मात् वयं, अवीराः (शक्तिहीनाः) न भवेम।

“मा अदुवः” — दैन्यं, भयम्, विनाशश्च मा प्राप्नुयाम।

तात्पर्यम् – अग्निः न केवलं अग्नितत्त्वं, स एव जीवनस्य मूलः, वीरत्वस्य प्रेरकः च। तस्य आराधना सर्वरक्षणाय उपयुक्ता।

Date: 19/04/2025

Consolidate Index of Encyclopedia of Sanatana Dharma

Tags: ई ईश ईशान Encyclopedia of Sanatan Dharma

Post navigation

Previous: Atharva Veda (13.4) – There is no second—all is one
Next: Article 142 became a nuclear missile against democracy: VP Dhankar
Communism
Sarvarthapedia

Manifesto of the Communist Party 1848: History, Context, and Core Concepts

Arrest
Sarvarthapedia

Latin Maxims in Criminal Law: Meaning, Usage, and Courtroom Application

Biblical Basis for Slavery: Old and New Testament Laws, Narratives, and Interpretations

Rule of Law vs Rule by Law and Rule for Law: History, Meaning, and Global Evolution

IPS Cadre Strength 2025: State-wise Authorised Strength

Uric Acid: From 18th Century Discovery to Modern Medical Science

Christian Approaches to Interfaith Dialogue: Orthodox, Catholic, Protestant, and Pentecostal Views

Origin of Central Banking in India: From Hastings to RBI and the History of Preparatory Years (1773–1934)

Howrah District Environment Plan: Waste Management, Water Quality & Wetland Conservation

Bharatiya Nyaya Sanhita 2023: Sections (1-358), Punishments, and Legal Framework

Bengali Food Culture: History, Traditions, and Class Influences

West Bengal Court-Fees Act, 1970: Fees, Schedules, and Procedures

WB Land Reforms Tribunal Act 1997: History, Features, Provisions, Structure, Powers and Functions

Civil Procedure Law of the Democratic People’s Republic of Korea (1976)

  • Sarvarthapedia

  • Delhi Law Digest

  • Howrah Law Journal

  • Amit Arya vs Kamlesh Kumari: Doctrine of merger
  • David Vs. Kuruppampady: SLP against rejecting review by HC (2020)
  • Nazim & Ors. v. State of Uttarakhand (2025 INSC 1184)
  • Geeta v. Ajay: Expense for daughter`s marriage allowed in favour of the wife
  • Ram v. Sukhram: Tribal women’s right in ancestral property [2025] 8 SCR 272
  • Naresh vs Aarti: Cheque Bouncing Complaint Filed by POA (02/01/2025)
  • Bharatiya Nagarik Suraksha Sanhita 2023 (BNSS)
  • Bharatiya Sakshya Adhiniyam 2023 (BSA): Indian Rules for Evidence
  • Bharatiya Nyaya Sanhita (BNS) 2023
  • The Code of Civil Procedure (CPC)
  • Supreme Court Daily Digest
  • U.S. Supreme Court Orders
  • U.k. Supreme Court Orders
Biblical Basis for Slavery

Biblical Basis for Slavery: Old and New Testament Laws, Narratives, and Interpretations

Sarvarthapedia, Law and Legal Materials

Rule of Law vs Rule by Law and Rule for Law: History, Meaning, and Global Evolution

Indian Government

IPS Cadre Strength 2025: State-wise Authorised Strength

Sarvarthapedia

Uric Acid: From 18th Century Discovery to Modern Medical Science

2026 © Advocatetanmoy Law Library

  • About
  • Global Index
  • Judicial Examinations
  • Indian Statutes
  • Glossary
  • Legal Eagle
  • Subject Guide
  • Journal
  • SCCN
  • Constitutions
  • Legal Brief (SC)
  • MCQs (Indian Laws)
  • Sarvarthapedia (Articles)
  • Contact Us
  • Privacy Policy
  • FAQs
  • Library Updates